Dom v Japonsku v mixe tradičných a moderných prvkov

Your ads will be inserted here by

Easy AdSense.

Please go to the plugin admin page to paste your ad code.

T-Residence je pohodlný dom v Japonsku, ktorý obýva štvorčlenná rodina. Pre výhľad z neho sa ťažko hľadá výstižnejšia charakteristika ako skvostný. Nám v optike minimalistickej estetiky a vplyvnej tvorby plejády japonskej moderny možno vlastne ani nepripadá exotický. A pritom v ňom v mixe tradičných a moderných prvkov prevažujú práve tie prvé, tradičné.

 

 

 

Dom utkvie v pamäti vďaka výrazne prečnievajúcimi plochám medzi poschodiami. Jeho autor, tokijský architekt Hirotaka Kidosaki, ich vysvetľuje ako prvky, ktoré chránia obyvateľov pred vetrom, dažďom a slnkom. Počasie v týchto končinách nie je také mierne, na aké sme zvyknutí v strednej Európe, a strechy s markantným presahom sú v tamojšej starej i novej architektúre bežné. Ich okraje bývajú zvýraznené zdobením, na čo nadväzuje aj T-Residence znásobením prvkov – výrazný profil je najmä medzi prvým a druhým poschodím. {R1}

Hneď za bránou, už pri prvých krokoch k domu, v žabej perspektíve na pomerne strmej príjazdovej ceste je zrejmé, že napriek nespornej praktickosti ochrany proti nečasu či páľave sú plošiny aj výtvarným prvkom. Nad zadným traktom sú predĺžené tak, aby vytvárali malebný hrebeň lomených tvarov, ktorý pripomenie siluetu Opery v Sydney, najmä od záhybu promenády na Bennelong Point.

Ešte niekoľko metrov od vstupu dom svojím hrotitým obrysom pôsobí neobyčajne dynamicky. V dojme stability je výrazne cítiť podtón ochrany. Vďaka prečnievajúcim prvkom a pravouhlému zalomeniu terénu na konci predného dvora nie je vidieť do okien ani do zadného dvora.

Aj stabilný, aj dynamický
Pri pohľade na priečelie domu z predného dvora sa ukazuje, že na terasy, ktoré by na prečnievajúcich plošinách praktický Európan očakával, je využitý len ich zlomok, a pri severnom nároží, kde by terasa zvýšila komfort pracovne, chýba. Z Kidosakiho poznámky, že vodorovné prvky vytvárajú „rámy pohľadov na krajinu“ – čo je charakteristický výrok vychádzajúci z kultúry uctievajúcej prírodu – sa dá usudzovať, že pri projektovaní predpokladal skôr permanentný kontakt s večne premenlivou scenériou pri prechádzaní po dome a jej obdivovanie z rôznych miest pri páse vysokých okien v obývacej zóne, než vnímanie pobrežnej krajiny, morskej hladiny a oblohy z terasy vo chvíľkach oddychu.

Schody v loftovom štýle vedú na terasu a na tradičný súkromný zadný dvor. Akiste nie je náhoda, že ich zábradlie je z menej ušľachtilého materiálu ako terasové. Dolná časť s „oficiálnym vstupom“ je totiž, na rozdiel od súkromných priestorov na poschodí, považovaná za súčasť „nečistého vonkajšieho sveta“.

Komponované pohľady zvnútra smerom von patria k japonskému architektonickému dedičstvu. Dobrým príkladom v dome je aj pohľadová os naprieč obývačkou a jedálňou, a ďalej až cez kuchynské okno do koruny stromu vo vnútornom dvore.

Vodorovné plochy prispievajú k horizontalite domu, a tým aj k dojmu stability a istoty. Dojem z domu utvára však aj podiel dynamiky. Umocňuje ho rozmiestnenie okien na fasáde v duchu idey prírodnej krásy, kde harmónia nevzniká abstraktnou symetriou, a prispievajú k nemu aj obklady na dolnom podlaží, ktoré stavbu s masívnymi plošinami opticky nadľahčujú, až sa zdá, že sa vznáša.

Vstup je zvýraznený predĺžením spodnej plochy, čím sa prehĺbila plasticita celého vodorovného prvku.Tu je vidieť, že ak by architekt využil väčšiu časť plošiny na terasu, jej zábradlie by narušilo atraktívnu plochu obkladu z červeného cédra.

Schody do suterénu, cez okno pohľad na terénne schody. Pekne rozkvitnutý ker v nádobe a citrónovník obsypaný plodmi sú vystavené pohľadu z kľúčového miesta domu

 Od rustikálneho k ušľachtilému
Vedľa tohto domu si jednoducho nemožno predstaviť obligátnu asfaltovú príjazdovú cestu. Pekne sfarbené tmavé dláždenie je súčasťou trojitého akordu, v ktorom druhý stupeň vytvára štiepaný kameň na múrikoch a ktorý vyznieva v spomínaných obkladoch na fasáde prízemia so štruktúrou pripomínajúcou rohože.

Pri tomto odstupňovaní prichádza na um našské, kontinentálne prirovnanie k antickej superpozícii poriadkov (rustikálny toskánsky – strohý dórsky – elegantný iónsky). Možno ani nie je od veci vzhľadom na to, že všeobecne, rovnako ako japonský dom, vyjadruje určitú hierarchiu. Na jeho „vrstvách“ zdôraznených rôznymi druhmi kameňa sa potom vypínajú poschodia obložené ušľachtilým červeným cédrom.

 V príjemne členitom veľkom priestore obývacej zóny si možno dopriať dvojaký výhľad – ďalekú perspektívu na horizont a tradičný komponovaný pohľad na prírodný motív v záhrade. Architekt z nášho kultúrneho okruhu by v duchu modernizmu zrejme zjednotil podlahy, výrazne odlišná dubová podlaha a terasa z dreva ipe je tradičným japonským náznakom dvoch zón.

Your ads will be inserted here by

Easy AdSense.

Please go to the plugin admin page to paste your ad code.

Dom zaberá len o niečo viac ako pätinu parcely. Voľná plocha je rozdelená na predný a vnútorný dvor, k vnútornému dvoru na úrovni prvého poschodia sa z predného vystupuje schodmi. Z oboch dvorov, ako káže tradícia, vedie vstup do domu – jeden oficiálny, druhý súkromný. Na prednom je striedma záhradná úprava s prvkami karesansui, suchej záhrady, ktorú tvoria dlhé pásy s bielymi kamienkami, naznačujúcimi potoky, a dva rady na ne kolmých dlaždíc. Vnútorný sa od tradičnejšej verzie líši tým, že nenadväzuje priamo na hlavný obytný priestor, ale ústi doň iba okno na južnej stene kuchyne.

Kuchyňa sa v prípade potreby dá oddeliť priečkou v duchu tradičných posuvných stien shoji. Jedálenský stôl aj niektoré ďalšie časti zariadenia navrhol architekt Hirotaka Kidosaki.

Vyzuť sa, či nie
Pred vstupom do T-Residence nie je tradičný japonský schodík, oddeľujúci vonkajšiu a súkromnú zónu, na ktorý si vchádzajúci sadne a vyzuje sa. Naznačuje ho len tmavá dláždená plocha. Keďže nie všade v Japonsku dodržiavajú tento zvyk, odlíšená plocha je signál, že tu zvyk platí.

Z kuchynskej a jedálenskej časti je najlepší výhľad na jeden z troch posvätných japonských vrchov. Osvetlený artefakt v nike vychádza z tradičného zvyku zdôrazniť zaujímavý doplnok svetlom – kedysi na to používali papierové lampióny.

V T-Residence však nechýba tradičná vstupná miestnosť, genkan, priechod z „nečistého vonkajšieho sveta“. V tomto formálnom vstupe pokračuje dlažba, síce už zo svetlého mramoru, avšak líšiaca sa od všetkých ostatných podláh v dome, ktoré sú jednotné, drevené – aj na schodiskách a chodbách. Vedľa vchodových dverí je neodmysliteľná skrinka na topánky, ktorá má podľa obyčaje slúžiť len pre domácich, pre hostí iba ak má návštevník v dome prenocovať. Tu je na fotografii horná doska skrinky nezvyčajne prázdna, hoci inak sa považuje za mimoriadne exponované miesto, kde zvyčajne domáci kladú cenný „ukážkový“ predmet, ikebanu či bonsaj.

ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Napíšte komentár